reklama

Myšlienky o básni Milana Rúfusa Dieťa menom Ježiš

Zbierka básní Ako stopy v snehu (2008) od Milana Rúfusa svedčí o zrelom majstrovi pera, ktorého nie len básnické, ale i životné skúsenosti kulminujú v umeleckom a morálnom odkaze jeho diela. Básnik ňou čitateľovi otvára cestu k úplným základom kresťanského života: k detskej čistote a k nevinnosti v úprimnej jednoduchosti bytia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Dieťa menom Ježiš

Prehovor, Bože nemý,

čím bol na Tvojej zemi

Tvoj syn, keď vyšiel

z lona ľudskej matky?


Človečím dieťaťom?


No o deťoch

od prapočiatku platí:

predčasné poznanie

je krivdou na dieťati.


Radosť detí

je jazdou na koníčku

Nepoznaného,

jazdou vďačnosti

za úžas zvaný Bytie.

No medzi nimi a medzi Tvojím synom

bol predel, Bože, predel.

Tvoj syn o všetkom, čo ho čaká –

vedel.

Tajomstvo stvoreného...

Kto z nás ho vysloví?

Cesta k nemu je tichom preťatá.

Ale kto uveril,

ten možno počuje.

V dospelom synovi

biť srdce dieťaťa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

(Milan Rúfus)


„Nechajte maličkých prísť ku mne...“ (Marek 10, 14)

Zbierka básní Ako stopy v snehu (2008) od Milana Rúfusa svedčí o zrelom majstrovi pera, ktorého nie len básnické, ale i životné skúsenosti kulminujú v umeleckom a morálnom odkaze jeho diela. Básnik ňou čitateľovi otvára cestu k úplným základom kresťanského života: k detskej čistote a k nevinnosti v úprimnej jednoduchosti bytia.

Názov samotnej zbierky možno chápať ako cestu životom v čistote. Biela farba snehu sa stáva symbolom čistoty, sneh samotný zase symbolom ticha a pokoja, zimného odpočinku prírody. Spomínam si na atmosféru slnkom zaliatych zimných dní, keď sa človek vytratí z ruchu mesta a kráča ticho sám po bielych, zasnežených horských lúkach. Sneh sa ligoce čistotou a keď sa obzrieš, jediné, čo ho narúša, sú tvoje stopy. Okrem vržďania snehu pod nohami vládne všade tíš a pokoj.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Snáď i básnik chce vyjadriť toto hlboké prepojenie čistoty a pokoja. Okrídleným sa stal pokojný spánok spravodlivých, ale uvedomujeme si ďalekosiahlosť tohto spojenia?

Rúfus intuitívne cíti, že odpovede na tie najzákladnejšie otázky života treba hľadať v tých najjednoduchších, najúprimnejších dušiach – dušiach detí. Od nich sa treba učiť jednoduchej, oddanej viere, nezištnej, pokornej láske a v neposlednom rade čistej vďačnosti, pretože Ty sám, Bože, „si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.“ (Mt 11, 25 – 27).

Báseň Dieťa menom Ježiš je rozjímaním nad detskou dušou, z ľudských duší tou najpodobnejšou Bohu, ktorý na svet neprišiel ako generál, ani ako slávny kráľ, ale ako pokorné, krehké a bezmocné ľudské dieťa. O tomto Bohu, ktorý sa stotožňuje s prirodzenosťou, tichosťou a pokorou detskej duše, implicitne vraví už epiteton v prvom verši básne: „Prehovor, Bože nemý...“. Boh je v ňom svojou „nemotou“ podobný nemluvňaťu a na prvý pohľad sa nám môže zdať, že nerozpráva, ba že nám nemôže nič povedať. Ale Boh tak, ako ľudské dieťa, je nemý len pre tých, ktorí vnímajú povrchne. Zdanlivý paradox, bláznovstvo básnika, ktorý vyzýva nemého Boha, aby prehovoril, potom v takomto ponímaní prestáva byť paradoxom i bláznovstvom. Ak sa nemluvňa naučíme vnímať a počúvať, zistíme, že nie je celkom nemé, že bez slov vie povedať niekedy viac ako najväčší učenci sveta. Boh nie je rečník ani generál. Nekričí, neagituje. Je dieťaťom. Jeho slová počuje len ten, kto chce počuť. Preto Rúfusove slová nie sú ani tak výzvou, aby Boh prehovoril, ale skôr modlitbou k Bohu, ktorý neustále ku nám rozpráva v tichu, aby sme sa Ho my naučili počúvať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Motív ticha sa od prvého verša vinie celou básňou v rôznych premenách a významoch. Napríklad autorova rečnícka otázka „Tajomstvo zásvetného. / Kto z nás ho vysloví?“ naznačuje akúsi našu nehodnosť prehovoriť. Sú veci, ktoré si vyžadujú posvätné ticho, ticho a pokoru nemluvňaťa, pretože náš ľudský um je malý ako rozumček dojčaťa, keď hovoríme o veciach Božích.

Okrem explicitných vyjadrení motívu ticha sa tento dá nájsť aj medzi riadkami, a to najmä v obraze detskej hry - jazdy na koníčku, ktorá vyvoláva predstavu detského džavotu, smiechu, vravy a veselosti, no vzápätí sa v nasledujúcich veršoch dostáva do kontrastu tichom, ktoré sprevádzalo Božieho Syna od detstva, pretože on o všetkom, čo ho čaká, vedel od samého začiatku. „No o deťoch / od prapočiatku platí: / predčasné poznanie / je krivdou na dieťati.“ Akoby toto ľudské dieťa Ježiš nikdy nepoznal úplnú bezstarostnosť a radosť z jednoduchého bytia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slová „...predel, Bože, predel...“ skutočne významovo predeľujú celú báseň. Motív ticha vo veršoch, ktoré za týmito slovami nasledujú, zrazu nadobúda akýsi negatívny, ťaživý rozmer, vedomie samoty a smrti. „...že neúprosne a potichu sa blíži / deň, keď mu cestu skríži kríž. / Aj to, že On sám / ustrnie na tom kríži.“ V týchto veršoch vidíme význam ticha ako sprievodcu smrti. Cesta k tomuto tajomstvu, ako vraví Rúfus, je „tichom preťatá. // Ale kto uverí, / ten možno počuje / v dospelom Božom Synovi / biť srdce dieťaťa.“

Tu treba poukázať na paralelu medzi prvou a poslednou strofou básne. „Prehovor, Bože nemý...“ je výzva človeka, ktorý je pripravený počúvať, otvorený vo viere. Matka počúva a rozumie svojmu nemluvňaťu aj bez slov, hoci náhodnému okoloidúcemu človeku by sa zdalo, že dieťa je nemé, nemôže nám nič povedať. Boh je ako nemluvňa. Bez lásky a pokory sa v tichu Boha povrchný človek nikdy nenaučí počuť Jeho hlas.

Všetko toto nachádzame skryté už v prvom verši, no Rúfus to na záver vyjadrí aj v poslednej strofe celej básne, keď hovorí, že len ten, kto uverí, môže počuť v dospelom Ježišovi, v Bohu, biť srdce dieťaťa. Len viera a láska nám otvárajú brány nádeje, že Boží Syn neumrel, že nemlčí. Jeho srdce bije, ale je srdcom dieťaťa, ktoré sa k nám prihovára v tichu. Je potrebné sa stíšiť a naučiť sa ho počúvať.

Katiu Matúšová

Katiu Matúšová

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Absolventka Katolíckej univerzity Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu