Katiu Matúšová
Rozbor básne od Rudolfa Dilonga: Z búrky života (zbierka Plač)
Rudolf Dilong: Z búrky života Viem niečo mať chcem a na sklonku dňa raz celkom chorý vystriem ruky suché keď zaspí hora v hore tmavej večer ja vytratím sa z hodín zvyšných náhle Koľko ráz slnko hvizdlo padnúc z výšky koľké dni zvalo ešte žhavé zviera i diaľavy a kraje zimomrivé i zore zvali načo? načo šiel som? Kde je ten hrad môj a kde zlaté strechy? kde moje sedlo na obzoroch šírych? čo získal som čo mám ó anjel vodca! kde z brehu vezmem rybe vzácny peniaz! Nech zošuchne sa z cesty tieň môj chladný tma z tmy nech šumí z tmy a do tmy ticho vodopád hviezd a jánske ohne z kopcov a čaro luny nech mi vytne srdce Kým sluha môj ó Ikar vprúdiš výš výš a kvetnú zem mi podáš z plášťa zory ja z rosy vyjdem z trávy šelestiacej jak z dlhých minút vyjmem bosú nohu Viem neobsiahol som viac sveta srdcom a iných ziskov nemocnými zmysly však keď som ťažko vystrel ruky suché ostal mi za tmy a z tmy pohľad k nebu